Rôzne

Veľká lúka skrýva históriu dvanástich tisícročí

Koncom 70-tych rokov minulého storočia literárny historik Oskár Čepan na pooranom poli na Veľkej (Hrubej) lúke spozoroval nezvyklo vysokú koncentráciu úlomkov rímskej strešnej krytiny.

Ilustračný obrázok k článku Veľká lúka skrýva históriu dvanástich tisícročí
Zdroj: Dnes24.sk

Zisťovací výskum Archeologického ústavu SAV pod vedením Dr. Títusa Kolníka prerástol po odkrytí základov rímskej architektúry (Villa rustica) v roku 1982 do systematického tímového výskumu.

Obývaná od nepamäti V centrálnej časti polohy bolo popri dvoch unikátnych murovaných architektúrach preskúmaných vyše 220 sídliskových objektov a hrobových celkov, ktoré vypovedajú o dejinách osídľovania Dúbravky v predchádzajúcich dvanástich tisícročiach. Najstaršími obyvateľmi Veľkej Lúky boli lovci a zberači z konca staršej doby kamennej, prví poľnohospodári mladšej a neskorej doby kamennej, Kelti, Rimania, Germáni i Slovania.

Dvesto generácií Je len málo nálezísk v strednej Európe, na ktorých možno sledovať skutočnosť, keď kultúra jednej civilizácie prestupuje do ďalšej, pričom sa tu v periódach osídlenia lokality postupne vystriedalo takmer 200 ľudských generácií. Pretrhnuté ohnivká kultúr a ich spájanie do súvislej reťaze poznania, počas ktorého dochádzalo k intenzívnym kontaktom rozličných etnických skupín, je fenomén, ktorý najväčšmi fascinuje. Preto nielen objav unikátnej rímskej architektúry bol dôvodom, prečo nálezisko bolo v roku 1991 vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.

Rímske kúpele a feudálny dvorec Vynikajúco zachované základové i časť nadzákladového muriva antickej architektúry – kúpeľa, kamenné základy stavby v areáli ranostredovekého feudálneho dvorca obohnaného palisádou, početné obydlia, výrobné objekty, hroby a i., sú záväzkom na zachovanie tejto jedinečnej kroniky osídlenia Dúbravky i hlavného mesta pre budúce generácie.

Našiel sa aj bôžik plodnosti Výnimočným nálezom z výskumu v Dúbravke je drobná bronzová plastika ithyfalického ((s falusom v erektilnej pozícii) muža. Zobrazuje pravdepodobne Priapa – bôžika plodnosti, mužskej sily a ochrancu záhrad. Je významným dokladom keltsko-rímskeho synkretizmu v náboženských predstavách i umeleckom remesle. V roku 1986 dúbravskú archeologickú lokalitu navštívili aj účastníci 14. Medzinárodného Limes-kongresu z Carnunta. Pri tejto príležitosti kremnická mincovňa vydala bronzovú jednostrannú medailu s nápisom villa rustica Dúbravka, znázorňujúcu okrem pôdorysu rímskej stavby aj pokus o jej rekonštrukciu podľa návrhu akad. sochárky Ľ. Cvengrošovej .

Veľká lúka skrýva históriu dvanástich tisícročí
6
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM