Chorváti prišli na územie dnešného Slovenska v polovici 16. storočia po
Chorváti prišli na územie dnešného Slovenska v polovici 16. storočia po bitke pri Moháči, keď kolonizovali rozsiahle územia vtedajšieho západného Uhorska, dolného Rakúska a južnej Moravy. Možno teda povedať, že v istom zmysle je chorvátsky živel tým, čo nás spája, čo nás onoho času zachránilo pred osmanskými Turkami a čo posilnilo našu vieru a kultúru.
Tradičná kultúra Chorvátov sa na juhozápadnom Slovensku, ale aj v Burgenlande a Maďarsku zachovala najmä v jej vplyve na kultúru majority – v tradičnom odeve ovplyvnenom chorvátskymi prvkami, v obyčajovej a piesňovej tradícii. Aj keď chorvátske povedomie v okolí Bratislavy je stále živé, štatistické údaje hovoria, že napríklad v Dúbravke sa už pred 150 rokmi k chorvátskej národnosti hlásila len štvrtina obyvateľov a po skokovom náraste obyvateľov na štyridsaťnásobok (vybudovanie sídliska) to bolo v roku 2011 len necelé jedno percento. Pritom Dúbravka bola od nepamäti pútnickým miestom Chorvátov, kde sa púte konali 27. septembra na sviatok Damiána a Kozmu a prichádzali na ne aj Chorváti zo zadunajska a Rakúska.
Možno je preto kus symboliky v tom, že tradičný výročný festival Chorvátov sa koná práve v Dúbravke pod gesciou starostu Martina Zaťoviča a veľvyslanectva Chorvátskej republiky v Bratislave. Večer folklóru slovenských Chorvátov už po ôsmy raz zorganizoval Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku a Mestská časť Bratislava – Dúbravka v piatok 11. novembra. Na úvod podujatia v krátkej prednáške dlhoročný bádateľ dejín chorvátskej kultúry Jozef Kľačka vyzdvihol konkrétne udalosti a osobnosti, ktoré v dejinách regiónu zohrali dôležitú rolu. Uviedol, že dúbravských Chorvátov presídlil vtedajší devínsky zemepán Štefana Báthory zo západnej časti Záhrebskej župy. Noví kolonisti si z rodiska priniesli aj samotné pomenovanie obce či miestopisné názvy ako Glavica či Kobyla.
A potom sa už v červenej sále domu kultúry dostal k slovu folklór v podaní hudobno-speváckych súborov Rosica , Klapa Ravnica, detský súbor Grbarcieta, Folklórny súbor Črip, všetko z Devínskej Novej Vsi, Chorvatanka z Chorvátskeho Grobu, Čunovskí beťari z Čunova, Detský folklórny súbor Ljuljanka a Mužský spevácky spolok z Jaroviec, Tamburášský orchester Konjic z Jaroviec a Čunova a i súbory chorvátskeho folklóru zo zahraničia. Ľubo Navrátil
