Čo po dúbravsky je provrislo či hlib alebo Žatva a dožinky v starej Dúbravke
Kam sa chodilo na žatvu z Dúbravky a na čo sa využívali zvyšky cesta? Malý pohľad do dúbravskej minulosti, čias keď sa piekli osúchy a zo snopov robili kríže.
Z Dúbravky sa podobne ako aj z okolitých obcí chodilo na žatvu do blízkych rakúskych obcí. V Dúbravskom múzeu sa zachovala fotografia partie ženca (kosca) so žnicami (zberačkami) pripravenými na cestu do Rakúska.
Podľa informácií Starodúbravčana Víta Granca žnice zbierali hrste (obilia) po žencovi, povrazom z ražnej slamy, po dúbravsky „provrislom“ (povrieslom) ich zväzovali do snopov a aby bol uzol pevný, doťahovali ho „knutlom“. Zo snopov sa robili jednoduché „kríže“, ale v Dúbravke skôr zložitejšie „mandlíky“.
Keď obilie preschlo, šlo do parnej mláťačky, z ktorej potom padalo zrno, slama a plevy. Slama sa používala ako podstielka pod zvieratá v zime, plevy sa miešali napríklad do varenej kŕmnej repy alebo tekvice a dávali ako krmivo pre statok, nuž a obilie sa mlelo na múku.
V päťdesiatych rokoch úrodu vážil úradný komisár, aby Dúbravčania náhodou neošmekli štát o povinné dávky, takzvaný kontingent.
„Mali hlibac“ pre deti a žobrákov
Až do prvej polovice 20. storočia prevládali v ľudovej strave obilninové jedlá. Pripravovali sa rôzne druhy osúchov, omastené varené cestoviny s tvarohom a rôzne druhy kašovitých jedál z kukurice, jačmeňa, fazule, hrachu, zemiakov či prosa. Všeobecne sa konzumovali jedlá z ražnej a pšeničnej múky, no chlieb bol veľmi vzácny.
Často sa nahrádzal osúchmi a kašami („grjezuova“, grízová, čiže krupicová kaša, „gerheň“, čiže kukuričný osúch).
V domácich chlebových peciach sa až do polovice minulého storočia týždenne raz piekol okrúhly „hlib“. Zo zvyškov cesta sa piekol „mali hlibac“ pre deti a žobrákov.
Dožinky s vencom
Keď bola úroda pod strechou a sýpky plné nastal čas honosných osláv dožinkov. Nesmel chýbať umelecky zostrojený a spletený veniec z obilia. Vinše, piesne, často žartovného charakteru, sa ozývali ešte dlho do noci.
V Dúbravke hral obyčajne harmonikár na heligónke so sprievodom bubna. Niekedy si pozývali dychovku z Devínskej Novej Vsi. Na svadbách hral najčastejšie harmonikár s bubnom.
