FOTO: Karafiáty, básničky od pionierov a plné bary mužov. Také boli oslavy MDŽ kedysi
Medzinárodný deň žien dnes oslavuje málokto, v minulosti sa však hold ženám vzdával vo všetkých podnikoch, školách aj na úradoch. Ako oslavy vyzerali?
V socialistických časoch bol 8. marec veľkým dňom D. V závodoch a školách sa pripravovali veľkolepé nástenky s tématikou sviatku žien, pionieri nacvičovali básničky a kultúrny program pre mamičky, súdruhovia na pracoviskách chystali červené karafiáty a prejavy plné úcty k pracujúcim ženám. A muži? Tí sa tešili, že si budú mať na čo pripiť.
Karafiáty a pracovné záväzky
V časoch socialistického Československa ženy na počesť svojho medzinárodného dňa prijali pracovné záväzky.
Na oslavách v závodoch (napríklad aj v bratislavskej Cvernovke) robotníčky v roku 1951 prijali výzvu moskovského závodu V. I. Lenina, adresovanú všetkým pradiarňam bavlny v ľudovodemokratických krajinách, na súťaž v rámci akcie „Čo sme urobili za mier?“.
O rok neskôr (1952) pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa slávnostne premenovali závody Danubia, bavlnárske závody n.p. v Bratislave na Závody 8. marca.
V 1978 sa konala oslava MDŽ v bratislavských Závodoch Medzinárodného dňa žien, kde tvorili ženy v tom čase takmer 3/4 osadenstva.
Pri príležitosti MDŽ zorganizovali komunisti, odborári a vedúci pracovníci stretnutie na jednotlivých pracoviskách, kde svojim spolupracovníčkam zablahoželali a podarovali im kvety.
Oslavy MDŽ v osemdesiatych rokoch boli späté s priateľskými stretnutiami delegácií žien z celého Slovenska s najvyššími predstaviteľmi straníckych a štátnych orgánov SSR. Na spomínaných stretnutiach na Bratislavskom hrade sa pravidelne zúčastňovali členovia Predsedníctva ÚV KSČ.
Nástroj politickej propagandy
Málokto však vedel, prečo sa vlastne Medzinárodný deň žien oslavuje. História MDŽ siaha k začiatku 20. storočia, kedy v USA demonštrovali krajčírky proti diskriminácii žien v práci. Okrem iného bojovali aj za lepšie pracovné podmienky, volebné právo a proti detskej práci. V roku 1908 bola posledná februárová nedeľa vyhlásená za Národný deň žien.
O dva roky neskôr získal sviatok medzinárodný rozmer. Zaslúžila sa o to nemecká politička Klara Zetkin na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani. MDŽ sa stal prvýkrát oficiálnym sviatkom v roku 1910. Rok 1975 vyhlásila OSN za Medzinárodný rok žien a v tom istom roku bol 8. marca ustanovený MDŽ.
Od roku 1948 podporoval MDŽ aj režim v povojnovom Československu. Sviatok sa stal nástrojom politickej propagandy. Vyhlásili ho za symbolický dátum boja žien za mier a proti kapitalizmu.
