Svätoštefanská koruna a dúbravské hody

Na otázku, čo spája Svätoštefanskú korunu a dúbravské hody, samozrejme, jednoznačná odpoveď nejestvuje. Z obdobia, do ktorého sa pri úvahách na túto tému musíme vrátiť, sa zachovalo minimum historických faktov a aj pramene, ktoré by prichádzali do úvahy si neraz odporujú a možno ich právom upodozrievať z tendenčnosti. Hýbeme sa totiž na pôde 9. až 11. storočia, teda v dejinnom intervale, ktorý môžeme nazvať ak nie čiernou dierou, tak iste mýtickou hmlou.

CYRIL A METOD V DÚBRAVKE?

O misiách Konštantína a Metoda sa dozvedáme z dobových prameňov (hlavne Život Konštantína a Metoda a korešpondencia pápežskej kúrie), a vieme, že založili cirkevnú školu, ktorej miesto však nie je známe. Predpokladá sa, že bola na Devínskom hrade, čiže v tesnej blízkosti Dúbravky. Alebo mohla byť priamo v Dúbravke?

TAJUPLNÝ KOSTOL

Kostol Zmŕtvychvstania bol postavený na vyvýšenom ostrohu okolo roku 1720 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste pôvodného Kostola sv. Kozmu a Damiána, ktorí zostali spolupatrónmi chrámu. Čiže by sa vlastne mal volať Zmŕtvychvstania a sv. Kozmu a Damiána. V ranom stredoveku sa kostoly stavali na vyvýšených miestach, izolovane od dediny, a je zaujímavé, že dúbravský kostol si dodnes zachoval istý „odstup“ od pôvodnej zástavby, čo prispieva k nezameniteľnému geniu loci tejto cirkevnej stavby. Obvodové múry jednoduchej, no na svoju dobu pomerne veľkej stavby (16 × 8 m) boli nájdené v rámci pamiatkovej úpravy barokového Kostola sv. Kozmu a Damiána (Zmŕtvychvstania) v roku 1990 a boli datované najneskôr do 13. storočia. Nie je jednoduché odpovedať na zaujímavé otázky, ktoré sa v tejto súvislosti vynárajú. Napríklad, že Dúbravka vznikla v 16. storočí, ale už (najneskôr) v 13. storočí tu bol kostol? Ako vysvetliť, že kostol bol zasvätený arabským kresťanským mučeníkom sv. Kozmovi a Damiánovi, ktorí boli obľúbenými svätcami práve za Cyrila a Metoda? Siahajú teda dejiny dúbravského kostola až do veľkomoravského obdobia? Nemohla byť táto stavba tou veľkomoravskou „univerzitou“, kde sa učili svätí Gorazd, Kliment, Naum, Angelár a Sáva? Argumentov pre by sa našlo dosť, napríklad blízkosť Devína, filiálny vzťah k devínskej fare a pod., ale ako sme iedli, pramene mlčia.

PRASTARÁ SPOMIENKA

Vieme, že okolie Dúbravky bolo obývané od nepamäti, ako to dokazujú nálezy na Veľkej (Hrubej) lúke, ale vyzerá to tak, že aj územie dnešnej Dúbravky bola obývaná už v ranom stredoveku. Rektor Univerzity Komenského V. Chaloupecký v práci Staré Slovensko tvrdil, že prvá zmienka o Dúbravke je v listine z roku 1288, v ktorej sa daruje zem strážcov lesa (custodes silvarum), s ktorou Dúbravku stotožnil, no jeho teóriu nebolo možné dostatočne preukázať. Hoci je prvý záznam o Dúbravke „až“ z roku 1574, bolo by nelogické, keby stavali kostol tam, kde nie je dedina. Ale nikde sa žiadna predchorvátska (zaniknutá) dedina s kostolom nespomína. Jedine že by to bola škola kláštorného typu v lesoch neďaleko „hlavného“ kostola na Devínskom hrade. Jednoduché a logické vysvetlenie pre románsku cirkevnú stavbu aj pre Chaloupeckého nutkanie „ostaršiť“ Dúbravku. Dedina nebola, ale bola kláštorná škola, kde sa vzdelávali slovanskí svätí sedempočetníci.

PREČO NIE SÚ HODY NA VEĽKÚ NOC?

O sile prastarej spomienky na kostol ostatne svedčí aj to, že dúbravské „veľké“ hody sa dodnes slávia v deň sv. Kozmu a Damiána 26. septembra a nie na Zmŕtvychvstanie, teda na veľkonočný pondelok („malé“ hody). Zrejme bola tradícia sviatku starých patrónov silnejšia, ako výročie posviacky („nového“) kostola. Ak nebudeme brať do úvahy starý slovanský sviatok zimného slnovratu, pretože Slovania tu žili aj v pohanských časoch a teda tradícia môže mať ešte hlbšie korene.

EMAILY NA UHORSKEJ KORUNE

Jestvuje teória, že spodnú časť uhorskej „svatoštefanskej“ koruny priniesli na Veľkú Moravu Cyril a Metod buď ako dar alebo ako obradnú korunu potrebnú pre východný rítus. Nazýva sa grécka koruna (corona graeca) a sú na nej umiestnené emailované zlaté platničky svätcov s grécko-slovanskými nápismi. Prekvapujúce je, že popri tróniacom Kristovi, archanjeloch Michalovi a Gabrielovi, svätých Jurajovi a Demeterovi sú dve platničky venované Kozmovi a Damiánovi. Teda dvojičkám – lekárom z východu, odkiaľ prišli aj Cyril a Metod. Úvahy, ktoré prameňmi podložiť nedokážeme, a ktoré nevie podoprieť ani súčasný stav archeologického výskumu sú mimoriadne vzrušujúce. Význam miesta podtrhuje jeho blízkosť k prastarej obchodnej ceste (Jantárová) a spomínané archeologické nálezy z okolia. Čo bolo príčinou zániku kostola (školy), nevieme, možno súvisel s vypálením kostola v Devíne Turkami v roku 1529, teda pol storočia pred príchodom chorvátskych kolonistov, možno kostol i osada zanikli ešte skôr. Zdá sa, že novousadlíci postavili (alebo len obnovili?) najprv kaplnku Panny Márie Sedembolestnej a využívali ju ako kostol, aby o dve storočia neskôr postavili nad základmi starého kostola postavili barokový chrám boží, ktorý okrem nového patrocínia (Zmŕtvychvstania) „zdedil“ aj starých stredovekých patrónov Kozmu a Damiána.