Miloš Alexander Bazovský
Dúbravské noviny prinášajú sériu článkov o tom, po kom sú pomenované naše ulice. Téma nás zaujala, tak vám predstavujeme prehľad, ako sa menili názvy ulíc v čase.
Zakladateľ slovenskej moderny (1899 Turany – 1968 Trenčín) Maliar, grafik, patrí k zakladateľom slovenskej výtvarnej moderny. Navštevoval gymnázium v Budapešti a absolvoval Obchodnú akadémiu v Dolnom Kubíne. Neskôr študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, na Akadémii výtvarných umení v Prahe a súčasne na súkromnej maliarskej škole A. Kalvodu. Po štúdiách odchádza do Turian, kde sa venuje maliarskej tvorbe.
Od roku 1929 spolu s Jankom Alexym rozvíja tému Slovenska. Od roku 1930 je na študijnom pobyte vo Francúzsku (Paríž), Nemecku a Švajčiarsku spolu s Palugyayom. Od roku 1930 vzniká triumvirát Alexy – Bazovský – Palugyay. Maľujú v rázovitých krajoch Slovenska – na Orave, Liptove, Pohroní či Detve.
Do roku 1934 usporiadala táto trojica desiatky výstav po celom Slovensku, na ktorých oboznamovala verejnosť s moderným umením. Bazovský samostatne vystavoval od roku 1929 doma i v zahraničí. Zúčastnil sa na významných kolektívnych prezentáciách: Viedeň (1934), Bienále Benátky (1936, 1942 a 1958), New York (1938), Budapešť (1957), Berlín (1965). Od roku 1962 žil v Trenčíne, kde je aj pochovaný.
Na Bazovského počesť a pamiatku bola v Trenčíne zriadená stála expozícia jeho prác v galérii, ktorá nesie jeho meno. Dielo M. A. Bazovského – maľba a kresba –
- nadväzovalo na výtvarné úsilia G. Mallého a M. Benku v hľadaní národného slohu, ktorú ako zakladateľská osobnosť slovenskej moderny výrazne obohatil.
- Stalo sa príkladom a originálnou koncepciou pre mladú generáciu, osobitne pre galandovcov a fullovcov. M. A. Bazovský bol jedným z najreprezentatívnejších predstaviteľov slovenského maliarstva a grafiky 20. storočia ako jeho kontinuálny a novátorský umelecký zjav.