Aký príbeh skrýva rímska tehla z Dúbravského múzea?
V Dúbravskom múzeu sa za ostatné tri roky (okrem iného) podarilo vytvoriť aj zbierku bratislavských tehál z rôznych období. Najnenápadnejšia tehla z rímskeho obdobia s nápisom LEGXIIIIG skrýva zrejme najzaujímavejší príbeh. Akú rolu hrala rímska prítomnosť na severnom brehu Dunaja?
V roku 2009 bol publikovaný nález pozostatkov sklárskej pece z 8. až z 9. storočia, na svahu Devínskej Kobyly, pri druhej studničke (hornej). Na nález sa prišlo náhodne pri budovaní lesnej cesty – zvážnice dreva. Po záchrannom výskume vyšlo najavo, že ide o veľmi zaujímavý nález, ktorý dokladá domácu výrobu gombíkov a snáď aj perál, ako základného materiálu pre t.z.v. „podunajský ľudový šperk“. Dovtedy sa predpokladalo, že takýto materiál sa na naše územie dovážal z byzantskej oblasti. Okrem samotnej pece sa v mieste nálezu našli aj tégliky na tavené sklo, dva miliere na pálenie drevného uhlia a podarilo sa doložiť aj miestny zdroj suroviny na tavené sklo – pieskovec. Samotná pec bola situovaná do blízkosti prameňa, ktorý tiež k produkcii potrebovali.
Najväčším prekvapením však boli samotné tehly, z ktorých bola pec postavená. Mnohé z nich nesú kolok LEG Xllll GEM., čo je výrobok 14. rímskej légie (Légia XIIII Gemina Martia Victrix), umiestnenej od roku 118 v Carnunte na náprotivnom brehu Dunaja. Táto légia tam zotrvala až do konca prítomnosti rímskych vojsk na strednom podunají. Niekedy v tom čase vyrobili aj tieto tehly a vystavali na Devínskej Kobyle svoj vojenský objekt, ktorý oveľa neskôr poslúžil slovanom ako zdroj stavebného materiálu. Kde táto rímska stavba stála, nevedno. Mohla byť umiestnená na vrchole Kobyly, čo sa však už nikdy nedozvieme, lebo tento priestor bol zničený vojenskou raketovou základňou… Tehla mohla byť však prinesená aj z neďalekej Villy rusticy (?).
Mimoriadny význam nálezu
Tak sa stalo, že slovanská pec uchovala dôkaz aj o stálej prítomnosti Rimanov na Devínskej Kobyle. A keďže podobné tehly sa našli aj pri rekonštrukcii Primaciálneho paláca a Bratislavského hradu, môžeme v tejto súvislosti hovoriť o celobratislavských reláciách. Nález má však mimoriadny význam aj pre naše národné dejiny a možno ho zrejme dať do súvisu s objavením osady a súvekého urnového pohrebiska na Veľkej lúke, ktoré patria najstaršej slovanskej vlne. Tá sa okolo prelomu 5. a 6. stor. dostala na územie Bratislavy i strednej Európy. Na druhej strane nález tehly nepriamo vysvetľuje, prečo sa pri Ville rustice nenašli zachované celé rímske tehly. Slovania ich zrejme druhotne použili pri svojich stavbách. Dosiaľ sme mali síce početné nálezy, ktoré vypovedajú o význame nášho hlavného mesta v predveľkomoravskom a veľkomoravskom období (7. – 9. stor.), konkrétne doklady z počiatkov osídľovania Bratislavy Slovanmi nám však doteraz chýbali.
Viac informácií nájdete na: Dúbravské múzeum
