Milovník Bratislavy Ján Nepomuk Batka
Dúbravské noviny prinášajú sériu článkov o tom, po kom sú pomenované naše ulice. Téma nás zaujala, tak vám predstavujeme prehľad, ako sa menili názvy ulíc v čase.
Archivár, hudobný historik, publicista, organizátor hudobného života (1845 Bratislava – 1917 Bratislava)
Takmer pol storočia stál na čele kultúrno- spoločenského diania Bratislavy. Pochádzal zo starej českej hudobníckej rodiny. V jeho rodokmeni nájdeme členov arcibiskupskej kapely, organistu v Týnskom chráme v Prahe, hudobníkov viacerých hudobných zoskupení a skladateľa, organistu a pedagóga – Batkovho otca. Ján Nepomuk Batka starší po štúdiách filozofie vo Viedni cestoval po Európe, koncertoval, komponoval a príležitostne dával hodiny hudby.
Usadil sa v Bratislave
V Bratislave sa oženil a natrvalo sa usadil. Ján Nepomuk Batka ml. sa tu narodil 4. októbra 1845. V rodnom dome na Baštovej ulici č.2, ktorý spolu s oblúkom Michalskej brány a vežou vytvára charakteristickú panorámu jednej z najstarších ulíc mesta, prežil detstvo a mladosť.
Po štúdiách na Kráľovskom hlavnom katolíckom gymnáziu, keďže nedostal od rodičov dovolenie študovať hudbu, študoval právo. Absolvoval právnickú akadémiu, niekoľko rokov pôsobil ako zástupca mestského sudcu a od roku 1879 až do konca života ako mestský archivár. Rozšíril fondy mestského archívu o rozmerné prírastky, sústredil všetok listinný materiál a publikačnou činnosťou a sprostredkovávaním informácií bádateľom prispieval k popularizácii poznatkov z oblasti histórie Bratislavy.
V službách mesta zastával viaceré funkcie a popritom sa významne angažoval v oblasti ochrany architektonických pamiatok, výtvarného umenia a najmä šírenia hudby. Bol členom mestskej reprezentácie, dlhé roky pracoval vo výbore divadla, bol zakladajúcim členom Umeleckého spolku, členom slobodomurárskej lóže Mlčanlivosť, sekretárom Cirkevného hudobného spolku, redaktorom novín Pressburger Zeitung. Organizoval koncerty, usporadúval prednášky, podporoval progresívne snaženia umelcov, písal kritiky operných a koncertných podujatí.
Legenda..
Dopisoval si a osobne sa stýkal s najvýznamnejšími osobnosťami svojej doby – z hudobného sveta napríklad s Franzom Lisztom, Richardom Wagnerom, dirigentom Hansom Richterom, skladateľom Robertom Volkmannom a mnohými inými.
Ján Nepomuk Batka bol mužom vysokej intelektuálnej úrovne a zároveň zvláštnej schopnosti priateľskej komunikácie – čo bolo vzácne a priťahovalo najmä ľudí z oblasti umenia. Jedným z najvýznamnejších ocenení jeho osobnosti (dostal napríklad aj Rad Franza Josefa) bolo umiestnenie jeho busty pred Dómom sv. Martina, vedľa busty Franza Liszta – klaviristu a skladateľa, ktorý významne ovplyvnil hudobné dianie mesta Bratislavy 19. storočia. Po celý život bol silne citovo spätý so svojou veľkou láskou – manželkou Máriou – keď táto v roku 1915 ako sedemdesiatročná umiera, o dva roky nato ju do večnosti nasleduje aj Ján. Obaja sú pochovaní na Ondrejskom cintoríne.
Pre obyvateľov mesta Bratislavy bol pred prvou svetovou vojnou Ján Nepomuk Batka legendou.
Popri tom, že stál takmer pol storočia v popredí kultúrno-spoločenského diania ich mesta, bol na verejnosti známy ako horlivý zástanca a obhajca všetkého, čo v mene spravodlivosti v rámci občianskeho života a v mene zachovania kultúrneho povedomia Bratislavy bolo potrebné obhajovať.
O to udivujúcejšie znie, že Ján Nepomuk Batka, ktorého stopy pôsobenia evidentne nachádzame v hudobnom dianí mesta do dnešných čias, jeho meno je natrvalo zapísané do histórie ochrany a obnovy Bratislavského hradu (inicioval napríklad prijatie skupiny odborníkov na cisárskom dvore s úmyslom získať súhlas a prostriedky na jeho rekonštrukciu), a rovnako do kultúrnej histórie mesta tým, že svojmu rodnému mestu podaroval zbierku výtvarných diel veľkej historickej hodnoty a hudobnú zbierku, ktorá je najväčšou zbierkou svojho druhu na Slovensku z obdobia 19. storočia, je dnešným Bratislavčanom takmer úplne neznámy.
Bustu Jána Nepomuka Batku odstránili spred Dómu sv. Martina ešte za prvej ČSR, jeho meno sa dnes neobjavuje v sprievodcoch mesta ani len tam, kde spomínajú mnohých jeho súčasníkov, jeho pomník na Ondrejskom cintoríne chátra, náhrobky jeho predkov, ktoré po roku 1989 začali reštaurovať, sú v súčasnosti nezvestné a na jeho rodnom dome, kde ho navštevovali mnohé významné osobnosti kultúrneho sveta (napríklad Franz Liszt, ktorý niekoľkokrát prišiel do Bratislavy len pre to, aby navštívil rodinu Batkovcov) sa nenachádza ani len pamätná tabuľa.