Devínska Kobyla - kvitnúca botanická záhrada
Devínska Kobyla je významná geologická, botanická, zoologická a paleontologická lokalita s vysokou krajinárskou hodnotou a prekvapujúcou biodiverzitou. Je známa už niekoľko storočí (už v roku 1583 vychádza prvá botanická práca o tomto teritóriu z pera známeho botanika K. Clusia).
Devínska kobyla je od roku 1964 je národnou prírodnou rezerváciou.
Raj hubárov a botanikov
Mimoriadne prekvapujúca je fytodiverzita, čiže rastlinné bohatstvo tejto oblasti. Dokazuje to percentuálne zastúpenie húb a rastlín zaznamenaných na tomto území v porovnaní s údajmi pre Slovensko. Siníc (Cyanophyta) a rias (Algae) tu rastie celkom 578 druhov s 58 netypovými varietami, čo je až 17,5-percent celkového výskytu.
Desaťpercentný podiel na celoslovenskom výskyte znamená 477 druhov húb (Fungi) , lišajníky (Lichenes) so 138 druhmi znamenajú 9,4 percent z celkového výskytu na Slovensku (z toho pätinu podľa súčasného červeného zoznamu tvoria ohrozené druhy a 12 druhov dokonca pravdepodobne vyhynulo).
Za zmienku stojí aj 150 druhov machorastov (Bryophyta) – 28 druhov pečeňoviek a 122 machov, ktoré tvoria 16,8 percent celoslovenského výskytu.
Takmer polovicu slovenskej flóry zaznamenali bádatelia medzi papraďorastmi a semennými rastlinami, ktorých na Devínskej Kobyle našli až 1505 druhov. V priestore Devínskej Kobyly sa vyskytuje 92 druhov chránených cievnatých rastlín. Niektoré druhy rastú v rámci Slovenska len na tomto území (rašetliak skalný, ihlica nízka, z hľadiska pôvodnosti problematické smyrnium prerastenolisté, konringia rakúska, záraza modrastá a pod.).
Komplex Devínskej Kobyly hostí 24 druhov raritnej čeľade vstavačovitých – orchideí (Orchideaceae),hlavne na jar žiaria svahy Devínskej Kobyly pestrofarebnými kvetmi stepných a lesostepných rastlín, ktoré s obľubou obdivujú nielen Bratislavčania, ale aj zahraniční odborníci.
Fialové poniklece, žlté koberce hlaváčika jarného, pestrofarebné trsy kosatca úzkeho, vo vetre vlniace sa kavyle južným i západným svahom vtláčajú typický stepný ráz. Spolu s fialkastými strapcami jasenca bieleho vytvárajú toľko farieb, že nedobúdame pocit pobytu v kvitnúcej botanickej záhrade.
Rastliny ustupovali pred ľadovcom
Kvetena nášho územia vývojovo nadväzuje na kvetenu treťohornú. Táto mala teplomilnejší charakter, no koncom treťohôr a vo štvrtohorách došlo k zhoršeniu podnebia. Rastlinné druhy ustupovali pred kontinentálnym ľadovcom, ktorý siahal až po južné Karpaty a nížiny. Treťohorné druhy väčšinou vyhynuli. Ostalo z nich len niekoľko reliktov, ako je napr. listnatec čipkový jazykovitý (Ruscus hypophyllum L., subsp. Hypoglossum /L./Dom.). V Malých Karpatoch predstavuje zvyšok treťohorného lesa stredomorského charakteru. Na miestach, kde sa končil kontinentálny ľadovec, rástla flóra vysokohorského rázu a z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko druhov ako glaciálne relikty, napr. veternica snežná a iné.
Unikátne druhy
Lesy začali u nás znova rásť v dobe poľadovej, a to v staršej dobe kamennej. Toto obdobie charakterizuje výskyt borovice a brezy. Keď nastalo oteplenie, začali rásť teplomilnejšie rastlinné formácie. V strednej dobe kamennej prevládal u nás lieskový les, ktorý vzápätí vystriedal dubový les premiešaný s brestom a lipou.V dobe poľadovej rástla u nás teplomilná stredomorská a pontická flóra, ktorá oblasť Devínskej Kobyly charakterizuje až podnes. V neolite, vo vlhšej a oceánskejšej klíme, sa začína šíriť buk a jedľa.
Na vápencových svahoch Devínskej Kobyly nachádzame väčšie bohatstvo rastlinných druhov ako v oblasti kryštalického jadra Malých Karpát. Preto sa aj na Devínskej Kobyle vyskytujú také druhy ako napr. zlatá brada južná (Chrysopogon gryllus /Torn/Trin.), iskerník ilýrsky (Ranunculus illyricus L.), kosatec nízky (Iris pumila L.). Tieto druhy ďalej na sever nenachádzame. Sú to väčšinou výrazne teplomilné druhy, pontickopanónske, orientálne, vyskytujúce sa na skalách z vápenca a v nízkych polohách.
Živočíšnej ríši vládne hmyz
Rovnakým bohatstvom sa vyznačuje aj živočíšne zastúpenie Devínskej Kobyly. Suverénnym vládcom sú tu článkonožce a hmyz, nachádzame tu viac ako 750 tisíc druhov, hoci podaktoré odhady sa šplhajú až k závratným 30 miliónom. Zo skupiny pavúkov (Aranea) je na tomto území potvrdených až 320 druhov. Z motýľov (Lepidoptera) sa doposiaľ na území Devínskej Kobyly zistilo takmer 1700 druhov, čo je vyše 40 percent percent počtu druhov registrovaných v rámci celého Slovenska. Chrobáky (Coleoptera) na základe doterajších výskumov prezentujú pozoruhodný počet – vyše1500 druhov. Nechýba nápadný fúzač veľký (Cerambix certo) , roháč obyčajný (Lucanus Cervus), udáva sa aj populárny, výnimočnekrásny a variabilný Fúzač alpský (Rosalia alpina).
Aj plazov (Reptilia) je na Devínskej Kobyle neúrekom. Okrem bežnej užovky obyčajnej a užovky fŕkanej nie je zriedkavý ani náš najväčší plaz užovka stromová (Elaphe longissima), užovka hladká (Coronella austriace) s podobnou kľukatou kresbou ako jedovatá vretenica (tej sa v Bratislave nemusíme obávať) a žiaľ, dopláca na to neraz aj životom. Z jašteríc je najkrajšia jašterica zelená (Lacerta viridis) – jej samček má v čase párenia azúrovomodro sfarbené podhrdlie. Zúrivo sa bije o samičku, pričom často príde o chvost.
Vtáky (Ares) prezentuje 119 druhov, z nich aj také skvosty ako sú včeláriky zlaté (Merops apiaster), rybáriky riečne (Alcedo atthis), výr skalný (Bubo bubo), sokol rároh (Falco cherruy) skaliar pestrý (Monticola saxatilis), atď. Rozsiahle lesy Devínskej Kobyly sú bohaté na srnčiu, menej na jeleniu zver. 34
