Veľká lúka skrýva históriu dvanástich tisícročí
Koncom 70-tych rokov minulého storočia literárny historik Oskár Čepan na pooranom poli na Veľkej (Hrubej) lúke spozoroval nezvyklo vysokú koncentráciu úlomkov rímskej strešnej krytiny.
Zisťovací výskum Archeologického ústavu SAV pod vedením Dr. Títusa Kolníka prerástol po odkrytí základov rímskej architektúry (Villa rustica) v roku 1982 do systematického tímového výskumu.
Obývaná od nepamäti V centrálnej časti polohy bolo popri dvoch unikátnych murovaných architektúrach preskúmaných vyše 220 sídliskových objektov a hrobových celkov, ktoré vypovedajú o dejinách osídľovania Dúbravky v predchádzajúcich dvanástich tisícročiach. Najstaršími obyvateľmi Veľkej Lúky boli lovci a zberači z konca staršej doby kamennej, prví poľnohospodári mladšej a neskorej doby kamennej, Kelti, Rimania, Germáni i Slovania.
Dvesto generácií Je len málo nálezísk v strednej Európe, na ktorých možno sledovať skutočnosť, keď kultúra jednej civilizácie prestupuje do ďalšej, pričom sa tu v periódach osídlenia lokality postupne vystriedalo takmer 200 ľudských generácií. Pretrhnuté ohnivká kultúr a ich spájanie do súvislej reťaze poznania, počas ktorého dochádzalo k intenzívnym kontaktom rozličných etnických skupín, je fenomén, ktorý najväčšmi fascinuje. Preto nielen objav unikátnej rímskej architektúry bol dôvodom, prečo nálezisko bolo v roku 1991 vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku.
Rímske kúpele a feudálny dvorec Vynikajúco zachované základové i časť nadzákladového muriva antickej architektúry – kúpeľa, kamenné základy stavby v areáli ranostredovekého feudálneho dvorca obohnaného palisádou, početné obydlia, výrobné objekty, hroby a i., sú záväzkom na zachovanie tejto jedinečnej kroniky osídlenia Dúbravky i hlavného mesta pre budúce generácie.
Našiel sa aj bôžik plodnosti Výnimočným nálezom z výskumu v Dúbravke je drobná bronzová plastika ithyfalického ((s falusom v erektilnej pozícii) muža. Zobrazuje pravdepodobne Priapa – bôžika plodnosti, mužskej sily a ochrancu záhrad. Je významným dokladom keltsko-rímskeho synkretizmu v náboženských predstavách i umeleckom remesle. V roku 1986 dúbravskú archeologickú lokalitu navštívili aj účastníci 14. Medzinárodného Limes-kongresu z Carnunta. Pri tejto príležitosti kremnická mincovňa vydala bronzovú jednostrannú medailu s nápisom villa rustica Dúbravka, znázorňujúcu okrem pôdorysu rímskej stavby aj pokus o jej rekonštrukciu podľa návrhu akad. sochárky Ľ. Cvengrošovej .
