Kto bol Janko Alexy
Dúbravské noviny prinášajú sériu článkov o tom, po kom sú pomenované naše ulice. Téma nás zaujala, tak vám predstavujeme prehľad, ako sa menili názvy ulíc v čase.
Janko Alexy. (25. 1. 1894 Liptovský Mikuláš – 22. 9. 1970 Bratislava)- Je jedným zo zakladateľov moderného slovenského výtvarného umenia, významným maliarom, spisovateľom, národným umelcom. Maturoval roku 1912 na gymnáziu v Lučenci.
V rokoch 1919–1925 študoval na Akadémii výtvarnýchumení v Prahe u V. Bukovaca, M. Pitnera a M. Švabinského.
Obrazy z bratislavskej periférie
V roku 1920 bol na študijnom pobyte v Paríži. Neskôr pôsobil v Bratislave, kde od roku 1937 aj žil. Spolupracoval s M. A. Bazovským, s ktorým usporadúvali putovné výstavy na Orave, Liptove, Turci, Detve. Počas života sa zúčastňoval výstav celoslovenského spolku doma i v zahraničí. Jeho výtvarné dielo prešlo niekoľkými vývojovými etapami.
Na začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia rozvíjal sociálne motivovaný expresívny prejav v obrazoch z prostredia bratislavskej periférie (Zo židovskej štvrte v Bratislave, Bratislavský hrad…). Originálnym spôsobom rozvinul žánrové maliarstvo v obrazoch inšpirovaných baladickým obsahom ľudových piesní, poézie a legiend (hôrni chlapci, horí ohník, horí, Bača).
Príležitostne sa venoval aj portrétu a krajinomaľbe (Portrét Aloisa Kolíska, Krajinka z Moravy…). Prínosom sú aj jeho dekoratívne, plošné žánrové pastely jesennej farebnosti, v ktorých vyjadril charakter zeme a ľudu (Slovenská madona, Pastierka, Dievča s krčahom…). Od začiatku štyridsiatych rokov prevláda v náladových portrétnych štúdiách a krajinkách lyrický výraz (Dievčatko, Dáma v bielom…).
Vitráže
Osobitnú pozornosť venoval Alexy historickým námetom (Bitka pri Devíne, Bratislava…). Sústavne sa zaoberal výtvarným spracovaním populárnej jánošíkovskej legendy (Jánošík na šibenici, hôrni chlapci…). V 50-tych rokoch sa zameral na kompozície, ktoré sa uplatnili ako návrhy pre vitráže v budove banky, Divadla P. O. Hviezdoslava, PKO v Bratislave).
V 60-tych rokoch pertraktoval svoje dávnejšie námety v ľudových žánrových kompozíciách a v ilustratívnom stvárnení ľudovej slovesnosti.
Paralelne s maliarskou tvorbou sa venoval i literárnej práci. V zbierkach poviedok, v novelách, románoch, autobiografiách beletrizuje spomienky, píše o zaujímavých stránkach života malých miest v minulosti a o ľuďoch, ktorých poznal.
Napísal viac ako 20 kníh a stovky prác v periodickej tlači. Knižne publikoval Obrázky zo Slovenska, Myjava, Na voľnej vôľuške, Zabudnutý svet,Osudy slovenských výtvarníkov a ďalšie. Jeho diela sa nachádzajú v SNG, Národnej galérii v Prahe, Galérii mesta Bratislavy, Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, v SNM v Martine.