Ilustračný obrázok k článku Perly na vodnej stuhe Malého Dunaja
Zdroj: Dnes24.sk

Perly na vodnej stuhe Malého Dunaja

Vôňu ozajstného čerstvého domáceho chleba, tak odlišného od anonymných pecňov veľkovýroby, si pamätajú už iba naše babičky. Svoju vôňu však mal aj mlyn, veľký či malý, chudobný či honosný, bol vždy dôležitým miestom, začiatkom chleba a svedkom života obce.

Správy Rôzne
Správy Rôzne

Perly na vodnej stuhe Malého Dunaja

Vôňu ozajstného čerstvého domáceho chleba, tak odlišného od anonymných pecňov veľkovýroby, si pamätajú už iba naše babičky. Svoju vôňu však mal aj mlyn, veľký či malý, chudobný či honosný, bol vždy dôležitým miestom, začiatkom chleba a svedkom života obce.

Ilustračný obrázok k článku Perly na vodnej stuhe Malého Dunaja
Zdroj: Dnes24.sk

Spokojne tečúca rieka, bohato lemovaná jelšinou a vŕbami pripomínajúcimi antické plačky. Miesto, kde si unavená duša mestského človeka odpočinie v tichu rieky, ktorou pretiekla dávna história. Zašlú slávu Malého Dunaja pripomína už len pár mlynov, ktoré na vodnej stuhe svietia ako perly v ošúchanom diadéme. Ešte v druhej polovici 19. storočia bolo na území Žitného ostrova registrovaných 37 lodných mlynov, na Malom Dunaji ich bolo okolo dvadsať. Napriek technickým inováciám však začali upadať, lebo nemohli konkurovať veľkým parným mlynom. O ich likvidáciu sa usilovalo aj predstavenstvo župy, pretože hate mlynov považovali za hlavnú príčinu usádzania bahenného nánosu na dne rieky, no a rana z milosti prišla v povojnových rokoch, keď socializmus likvidoval živnostníkov ako triedneho nepriateľa.

Jelka

Pozoruhodná technická pamiatka na juhozápadnom Slovensku – vodný mlyn v Jelke stojí v prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja, ktorý vytvára meandrovité koryto v katastri obce v dĺžke 23 km. Obnovený mlyn je v súčasnosti sprístupnený verejnosti spolu s múzeom vo voľnej prírode, ktoré mapuje život, pracovné nástroje a predmety dennej potreby ľudí tohto kraja s úrodnou černozemou. Mlyn pôvodne patril Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi, a do roku 1973 Ernestovi Némethovi. Najstarší doklad o tomto mlyne pochádza z roku 1894. Je to plán využitia vody, ktorý vyhotovil diplomovaný merník a stavebný podnikateľ z Budapešti. A. Visnovszky. Prírodné podmienky a bohaté vodné toky tu podmieňovali rýchly rozvoj lodných mlynov (boli to vlastne dve stavané lode, v strede spojené mohutným mlynským kolesom), ktoré sa sústreďovali v mlynských prístavoch. Prekážali však lodnej doprave, a tak od roku 1738 bolo v Uhorsku vydaných niekoľko nariadení na odstránenie lodných mlynov. Na základe tzv. vodného zákona boli v roku 1885 zrušené definitívne všetky lodné mlyny, pretože prestali vyhovovať policajným predpisom a bezpečnosti vodnej plavby. Povolenie na prestavbu svojho lodného mlyna na kolový dostal J. Németh 30. Augusta 1899. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť v auguste roku 1906.

Dominantnú časť mlyna tvorí drevená mlynica, ktorá leží na 54 pilótach z agátového dreva zatlčených do dna rieky. Technologické zariadenie mlyna pozostáva zo sústavy hnacej, prevodovej a pracovnej t. j. mlecej. Hnaciu sústavu tvorí lopatkové koleso na spodný pohon. Usmerňovanie vody na koleso bolo zabezpečované vzdúvacou haťou, ktorá smerovala od protiľahlého brehu šikmo po prúde. Podľa spomienok starších obyvateľov obce v tomto mlyne mleli prevažne raž, a to nie hocijako. Mlyn pracoval do apríla 1951. Od roku 1983 je zaevidovaný v štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Obnovenie budovy a areálu kolového mlyna sa zásluhou Obecného Úradu v Jelke realizovalo od novembra 1992 počas 18 mesiacov.

Tomášikovo

V poradí druhý zachovaný mlyn po prúde Malého Dunaja od Bratislavy je za obcou Tomášikovo. Je o niečo menší, ako ten z Jelky, avšak svojím komorným prostredím poskytuje dokonalý obraz o prostredí a je balzamom na uponáhľanú dušu mestského človeka. Pobrežný kolový mlyn sa nachádza na ostrohu vytvorenom Malým Dunajom a jeho ľavobrežným prítokom Suchým potokom. Postavil ho v roku 1884 mlynár Ján Maticza, starý otec posledného majiteľa mlynu rovnakého mena, s ktorým som sa zhováral pred 15 rokmi ako s čiperným osemdesiatnikom. Pán Maticza i napriek svojmu vysokému veku ešte každý deň sadal na svoj bicykel a vybral sa k mlynu, aby robil sprievodcu zvedavcom či návštevníkom mlyna. Kedysi bývali spolu s manželkou v osamelom domčeku pri mlyne, no z obáv o svoju bezpečnosť sa radšej presťahovali do obce a rodinný domček predali. Mlyn bol v tom čase veľmi zachovalý. Podarilo sa uchovať pôvodné vnútorné i strojové vybavenie schopné prevádzky, bez rušivých zásahov do konštrukcie.

Budova mlyna je z brehu prístupná cez drevenú lávku so zábradlím, presnejšie, bola by prístupná, keby mlyn nebol už dlhší čas zatvorený. Masívny hriadeľ kolesa je zlomený a celá mlynica pomaly chátra. Čaká na nejaký zázrak, alebo na európsky grantík… Takže sme technologické zariadenie mlyna nemohli vyfotiť, môžeme ho len popísať tak, ako sme ho videli pred 15 rokmi.
Zatiaľ čo v Jelke tvoria mleciu sústavu novšie stroje, v Tomášikove sa stretneme so staršou technológiou mletia, s kameňovým zložením na masívnom mlynskom lešení, teda staré dobré mlynské kamene. Koženým hrdlom sa sypalo obilie medzi kamene, odkiaľ ho rozomleté „odvážal“ korčekový výťah. Z osievacej truhlice melivo prepadávalo do odberných hrdiel na šrot, hladkú i hrubú múku a otruby.

Mlyn bol v prevádzke tiež do roku 1951. V roku 1982 sa z mlyna stalo múzeum, no bolo ho treba zreštaurovať. Pán Matica sa v jednej osobe stal stavbyvedúcim, robotníkom, architektom a za krátky čas so svojimi rovesníkmi dali mlyn do pôvodnej podoby.

Jahodná

Človeku až srdce puká, keď vidí ako dopadol kolový mlyn v Jahodnej. Dvojité koleso kolového mlyna naposledy poháňalo vodnú pílu a elektrický agregát. Od posledného majiteľa Štefana Nagya ho kúpilo Žitnoostrovské múzeum, ktoré vypracovalo i projekt obnovy mlyna. Žiaľ, pre nedostatok financií mlyn postupne chátral, až ho v júni 1993 kúpili Západoslovenské energetické závody s podmienkou, že mlyn uvedú do pôvodného stavu. Pôvodné plány s mlynom i okolitými pozemkami boli veľkolepé. Po zrekonštruovaní mlyna sa tu malo vybudovať i prekrásne rekreačné stredisko, no žiaľ, do snov znova prehovorili financie a nakoniec môžeme byť radi, že mlyn dali do pôvodného stavu. Aspoň z diaľky to tak vyzerá, lebo okolité pozemky podľa miestnej obyvateľky medzičasom prešli do súkromných rúk a mlyn je pre bežného smrteľníka nedostupný. Obrovská škoda.

Dunajský Klátov

I keď Klátovský mlyn neleží na brehoch Malého Dunaja, ale na brehu Klátovského ramena, predsa je potrebné ho spomenúť, veď je súčasťou vodných mlynov na Podunajskej nížine. Tento mlyn je už modernejší. Je to murovaná stavba a patrí medzi angloamerické typy mlynov. Pôvodné koleso mlyna bolo prestavané v roku 1920, keď boli mlynské kamene nahradené valcovou stolicou. Naposledy bol v prevádzke v roku 1941.

Mlyn postavil roku 1920 Ján Cséfalvay. Na klátovskom ramene sú písomne doložené ďalšie mlyny, mlyn Karácsony, mlyn Pepi a na mieste dnešného mlyna Cséfalvay stál pôvodne mlyn Görcs. Roku 1987 bol mlyn Cséfalvay zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. V súčasnosti je vysunutou expozíciou Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede. Kniha návštev svedčí o tom, že patrí medzi obľúbené zastávky turistov, no častými návštevníkmi mlyna sú okrem turistov i zahraničné televízne štáby, z Rakúska, Maďarska a pod. a nájdeme v nej i mená známych osobností. Podpísali sa do nej napríklad členovia expedície Jacquesa Cousteaua, ktorí Klátovské rameno navštívili roku 1991 za Účelom výskumu sladkovodných húb.

Lodný mlyn v Kolárove

Mlyn v Kolárove je rekonštrukciou lodného mlyna. Bol postavený na podnet bývalej Okresnej pamiatkovej správy v Komárne. Je posledným reprezentantom svojho druhu na Dunaji. Projekt na návrh Okresnej pamiatkovej správy v Komárne vypracovala Katedra teórie a dejín architektúry na Fakulte STU v Bratislave. Na realizácii celého projektu mali rozhodujúci vplyv Slovenské lodenice v Komárne. Od roku 1995 je mlyn majetkom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny – základnej organizácie Drop v Kolárove.

Krátky prierez históriou mlynov, ktorý sme sa usilovali predložiť, nech je akousi pozvánkou pre všetkých tých, ktorí túžia spoznávať nielen Európu, či svet ale i svoje najbližšie okolie a Slovensko. V každom prípade Náučný chodník od mlyna k mlynu, dosiahnuteľný rovnako autom ako na kanojke, je zaujímavým vyplnením jesenného víkendu. Už aj preto, že na odporúčanej trase sa veľmi zlepšili služby, hlavne reštauračné. Pri každom mlyne je slušný výber miestnych rybacích špecialít a po dlhom čase sme si dali v Jelke aj slušné halászlé.

Mlyny
11
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín